To čo tu teraz rozvádzam je úvaha mnohoročného chronického čitateľa rôznych literárnych žánrov. Po viacerých rokoch sa mi dostali ako dar do rúk dve knihy Na smrť a Na smrť II - bez milosti, slovenského autora Jozefa Kariku. Nie že by sa jeho literatúra nedala zohnať, alebo by bol autor neznámy. Jednoducho zaradenie žánru medzi horory ma absolútne ničím neoslovuje. Dlhšiu dobu som ich zabudnuté obchádzala v poličke, kým som sa vnútorne presvedčila, že už je čas ich prečítať, povedzme pre rozšírenie obzorov, z úcty k darcovi, zo zvedavosti a tak....
Na moje veľké prekvapenie som zistila že slová desivá faktografia z obdobia 2.svetovej vojny určite viac vystihuje tieto diela, ako zaradenie horor. Nebudem a nechcem písať recenziu na tieto knihy, nakoľko som bola absolútne presvedčená, že ide skôr o výnimku ako fakt. Napriek tomu mi to stačilo, aby som začala pozorne sledovať tvorbu Jožka Kariku, čoho výsledkom bolo nedočkavé čakanie na novinku Trhlina. Dosť ma oslovilo geografické umiestnenie deja, jednak moje rodné mesto Žilina a na druhej strane turisticky atraktívny Tríbeč.
Trhlina už bola knihou, kde som si dala mimoriadne záležať na tom aby som ju prečítala medzi prvými čitateľmi na Slovensku. Nebudem teraz zachádzať do deja, ani do žánru a ani polemizovať o tom, či je dielo viac fikcia, alebo faktografia. V každom prípade je to dielo ktorého aktívnou súčasťou sa automaticky stáva aj čitateľ, či už chce, alebo nie. Mojím tichým prianím a očakávaním je, aby vznikla aj Trhlina II ..... , medzi tým sa určite dopracujem aj k prečítaniu napríklad Strachu.....